Po úspešnom vyradení absolventov v koncertnej sále sme sa na druhý deň vybrali na absolventský výlet do Košíc. Niektorí sme boli ešte unavení, niektorí zase naopak, ale všetci sme sa veľmi tešili. Postupne sme nastúpili do horúceho autobusu a vyštartovali sme z mesta. Buďme k sebe úprimní, v autobuse padlo dooosť zaujímavých tém, na ktorých sme sa smiali, či skonštatovali, že toto je totálne šialenstvo. Po dobrej hodine a pol, alebo možno aj dvoch sme vystúpili na námestí v Košiciach, neďaleko od Gotického Dómu sv. Alžbety, ktorý sme si prezreli ako zvnútra tak aj zvonka, Bol nádherný. Okrem tohto skvostu sme mohli vidieť aj iné historické budovy na námestí, po ktorom sme sa túlali. Odtiaľ sme prešli do dvoch galérií, ktoré sa tam nachádzali, ktoré nás pekne prekvapili, či už v tom dobrom alebo v tom zlom zmysle, tak či onak, to bol zážitok pre nás všetkých. Neskôr sme sa mohli najesť na námestí. Akože pizza za 0,50€?! No neber to! Po obede sme sa presunuli do nákupného centra. Ak sa dá absolventom tohto roku niečo naozaj nechať, tak to, že majú štýl, pretože to čo si tam poniektorí nakúpili, boli unikáty . V centre sme strávili asi 4 hodiny a odtiaľ sa prešlo na zlatý hreb večera, operu Nabucco. Prezliekanie v autobuse nebola vôbec, ale že vôbec sranda, a skoro sme to nestihli, ale všetko dobre dopadlo. Všetci vyzerali úžasne, nablýskane a presne tak, ako sa do opery patrí. Vošli sme dovnútra a viete čo? Poznáte také tie opery v amerických filmoch s vysokými balkónmi zdobenými červenou a zlatou? Presne tak to tam vyzeralo, dych berúci pohľad, poviem vám. Opera mala 4 dejstvá a dokopy 3 hodiny, úprimne sa to ako 3 hodiny ani nezdalo, pamätám si, ako tá jedna speváčka po prvýkrát otvorila ústa a zaspievala tie najvyššie výšky, všetkým sa nám otvorili oči a uši dokorán a sánka spadla pod podlahu, ale nebola to len ona, to, čo tam títo umelci behom troch hodín predviedli bolo ako z iného sveta a definitívne to stálo za to. Keď sme vychádzali, bola už hlboká tma. Prechádzať tými tmavými uličkami už taká zábava nebola. Čo už, všetci sme prežili a vybrali sa na cestu domov, ktorá bola už o dosť tichšia a pokojnejšia. Myslím, že sa každý zabavil v tom svojom štýle. Veď koniec koncov, zážitok ako zážitok, keď sa spolu niekam vyberú mladí umelci.
Absolventka Petra Jankóšiková
