Dušou tohto projektu je bývalá riaditeľka ZUŠ Eva Skalská. V roku 1989 podchytila iniciatívu žiakov s kompozičnými schopnosťami a na koncerte ku Dňu učiteľov odzneli prvé dve skladbičky vlastnej hudobnej tvorby. O rok neskôr tvorivosť detí podporujú aj ďalší učitelia školy. V rokoch 1990-1992 sa konali prvé koncerty vlastnej hudobnej tvorby detí pod názvom Žiaci hrajú učiteľom.
Spoznajte našich porotcov
Skladateľ
Hudobný skladateľ Norbert Bodnár, je v súčasnej dobe zjav ojedinelý. V čase, kedy sa všetci súčasní skladatelia vážnej hudby na Slovensku vmestia do jednej telefónnej búdky, komponuje diela nachádzajúce
koncertnú odozvu doma i v zahraničí. Jeho tvorba z oblasti vážnej hudby okrem domácej pôdy odznela v Českej republike, Maďarsku, Holandsku, Belgicku, Rakúsku, USA a v Mexiku. Scénická hudba, ktorá tvorí neodmysliteľnú súčasť jeho diela, bola uvedená i v Poľsku, Bulharsku, Nemecku a v Austrálii. Za svoju doterajšiu tvorbu získal ceny Zlatý delfín -Varna za scénickú hudbu ku hre Vajíčko (1988), Cenu J. L. Bellu za1. symfóniu (1993) a Cenu O. Hemerku za operu Netreba toľko slov (1994).
Narodil sa v Košiciach v roku 1956. Po ukončení gymnázia sa venoval štúdiu skladby na Konzervatóriu v Košiciach v triede Jozefa Podprockého. Skladbu študoval aj u profesora Andreja Očenáša na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval Concertinom pre husle a orchester. Dnes pôsobí ako pedagóg na košickom Konzervatóriu. Pre jeho autorské hudobné diela je charakteristická neoklasická orientácia, spojená s kombinovaním žánrov /eklekticizmus/, prvky jazzu aj hudby aleatorickej. Široký emocionálny záber zahŕňajú aj jeho hudobno-javiskové diela . Pre divadlo a televíziu vytvoril vyše 130 scénických hudieb.
Charakteristickým rysom tvorby Norberta Bodnára z oblasti tzv. „vážnej hudby“ je konfrontácia niekoľkých hudobnovýrazových línií vedľa seba. Poslucháč, snažiaci sa o analýzu vypočutého, identifikuje džezové 26 27 impresie, disonantné akordy alebo aleatorické pasáže a to všetko znejúce ako kompaktný celok v krátkom časovom úseku. Jeho hudbe nechýba nadčasovosť, evokujúca kompozícia vyvolávajúce pocit nadhľadu autora nad poplatnosťou a snahou votrieť sa do pozornosti. A možno práve preto púta čoraz väčšiu pozornosť verejnosti i odborných kritikov.
Ľubica Čekovská sa narodila v roku 1975 v Humennom. V rokoch 1993-1998 študovala teóriu hudby na Vysokej škole múzických umení a kompozíciu u profesora Dušana Martinčeka. Počas postgraduálneho štúdia na Royal Academy of Music v Londýne pokračovala v štúdiu kompozície u Prof. Paula Pattersona a zúčastnila sa kurzov u Roberta Saxtona, Thomasa Adèsa, Arvo Pärta a Harrisona Birtwistla. Získala Cuthbert Nunn Composition Prize Kráľovskej hudobnej akadémie (1998), Lewerhulme Award (1999), Elsie Owen Prize (1999) Kráľovskej hudobnej akadémie, ISH Foundation Scholarship od J. V. kráľovnej Alžbety, kráľovnej matky (1998 – 2000) či Cenu Jána Levoslava Bellu za skladbu Klavírny koncert (2004, Slovenský hudobný fond).
Získala Cenu Nadácie Tatra banky za rok 2013 alebo 6. júla 2021 získala ďalšie ocenenie, Cena SOZA 2011-2012 za významný podiel uvádzania domácej tvorby v zahraničí, Cenu ministra kultúry SR za rok 2020, za výnimočný prínos v oblasti hudobno-dramatickej tvorby s odkazom na diela Dorian Gray a Impresario Dotcom. V roku 2023 získala Divadelné Dosky za Mimoriadny počin v hudobnom divadle, za autorstvo opery Impresario Dotcom.
Autorku zastupuje nemecké vydavateľstvo Baerenreiter Publishing Group
Jej diela boli uvedené na významných festivaloch súčasnej hudby. V roku 2009 bola jej skladba „Turbulence“ vybraná na uvedenie na festivale ISCM World New Music Days vo Švédsku. V tom istom roku na objednávku Slovenského národného divadla skomponovala svoje prvé celovečerné operné dielo „Dorian Gray“, ktoré malo úspešnú premiéru v Bratislave v roku 2013, svetová premiéra bola súčasťou ISCM World Music Days na Slovensku. V sezóne 2010/2011 bola rezidenčnou skladateľkou Filharmónie Altenburg-Gera.
V roku 2020 mala na festivale v Bregenzi úspešnú premiéru jej druhá celovečerná opera – buffa „Impresario Dotcom“ Fassung fur Bregenz.
V súčasnosti pracuje na objednávke pre brnenskú operu, kde komponuje operu na anglické libreto „Here I am, Orlando“ (Virginia Woolf). Premiéra sa uskutoční na 14. júna 2024, v Janáčkovej Opere, v Brne.
Skladateľka, hudobníčka
Skladateľ
po skončení štúdia na Pedagogickej fakulte UKF v Nitre (hudobná výchova – slovenský jazyk a literatúra) pokračoval v štúdiu skladby a hry na klavíri na VŠMU (Bokes – skladba, Paulechová- iederdorfer – klavír). Od roku 1995 je hudobným redaktorom v Slovenskom rozhlase. V rokoch 2010 – 2018 pôsobil na Pedagogickej fakulte UK. Jeho hudobné diela sú súčasťou profilových CD albumov slovenských interpretov (VENI ENSEMBLE, Elena Letňanová, Milan Paľa, Eva Šušková, Ivan Šiller). Je tvorcom aj viacerých publikácií (monografií a metodík) a dvoch profilových CD. V súčasti je aj metodikom medzinárodného hudobnovzdelávacieho programu Superar a začína pôsobiť na Katedre kompozície Akadémii umení v Banskej Bystrici.
Gestures (Gestá) pre dva klavíry a bicie nástroje ovládané klaviristami
Tradičné figúry klavírnej techniky – rýchle stupnicové behy, skoky, oktávy, veľké rozklady akordov i hustá akordická sadzba – tradičné figúry v netradičných kontextoch, romantická emócia v racionálnom koncepte, závažné gesto vo vtipnej situácii, pátos, ktorý sám seba
neberie vážne. Inšpiráciou pre napísanie Gestures bolo aj hudobné i mimohudobné priateľstvo členov klavírneho dua Ivan Šiller a Tomáš Boroš. Skladba vznikla prepracovaním Malého koncertu s veľkými gestami pre dva klavíry a orchester (premiéra 2022).
Ivan Šiller študoval hru na klavíri v Bratislave (VŠMU) a Gente (Kráľovské konzervatórium), ako štipendista v USA (Tanglewood Music Center), Kanade (Banff Centre for the Arts) a Nemecku (Ferienkurse für Neue Musik Darmstadt). Venuje sa interpretácii súčasnej hudby, ensemblovej i sólovej hre a hudobnej reinterpretácii výtvarných diel. Rád spolupracuje s inými hudobníkmi, s ktorými formuje rôzne zoskupenia – Cluster ensemble, Ensemble Ricercata alebo Prague Modern. Spoluvytvára alternatívne „vzdelávacie inštitúcie“ – študentský projekt VENI ACADEMY, či sériu detských workshopov SoundOrchestra – zamerané na improvizáciu, grafické partitúry a experimentálnu hudbu. Je autorom množstva hudobných projektov, festivalov, či koncertných cyklov. Predsedá slovenskej sekcii Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu (ISCM – Slovak section), s ktorou pripravil hudobný počin roka 2013 – ISCM World New Music Days. V roku 2016 bol Cluster ensemble za svoje debutové CD nominovaný na cenu za umenie Nadácie Tatra banky, na Krištáľové krídlo a cenu Radio Head Awards.
Skladateľ, klavirista, interpretátor
skladateľka, improvizátorka a klaviristka
skladateľka, improvizátorka a klaviristka, pedagogička hry na klavíri a základov hudobnej kompozície na ZUŠ, lektorka a zakladateľka detských workshopov (napr. Orfeus Junior), porotkyňa celoslovenskej súťaže Talent Revúca Ako skladateľka sa Kachlová profilovala najprv na brnianskej JAMU u prof. Františka Emmerta, následne na bratislavskej VŠMU, ktorú zakončila, doktorandským štúdiom pod vedením Mgr. art. Lucie Papanetzovej, ArtD. a prof. Jevgenija Iršaia, PhD. Hru na klavíri vyštudovala na Konzervatóriu P. J. Vejvanovského v Kroměříži u MgA. Jany Špaňhelovej a MgA. Zdeňka Muchu. Jej skladby boli predvedené na rôznych miestach v rámci Českej a Slovenskej republiky a na Slovenskom inštitúte vo Viedni. Okrem iného jej diela odzneli aj v rámci študentského festivalu súčasnej hudby Orfeus, AsynChrónie, Rajecká hudobná jar alebo Nová slovenská hudba. V roku 2017 získala 3. cenu a cenu AHUV v skladateľskej súťaži Generace za skladbu Tri fantázie o čaji. Zo spolupráce s prednými interpretmi treba spomenúť napr. Andreja Gála, Muchovo kvarteto, Czech virtuosi, Ensemble Spectrum, komorný ansámbel pod vedením Mariána Lejavu, maďarský súbor Quaartsiluni ensemble, Trio MCP či domáci Ansámbel Asynchrónie. V roku 2021 sa jej skladba Pray for Viola stala súčasťou albumu New Dawn Vol. 2 – La femme armée v podaní komorného zoskupenia Ensemble Spectrum. Kachlová sa venuje aj drobnej aranžérskej činnosti v rôznych žánroch. Spolupracovala napríklad s jazzovou skladateľkou a speváčkou Kristínou Bartošovou na tvorbe piesní Vianočný jas a Džungľoraj a participovala na aranžmánoch vybraných piesní pre posledné koncertné turné českej speváčky Věry Špinarovej. V rámci improvizačného dua plankTune (hoboj, klavír/elektronika) sa zúčastnila koncertov a multimediálnych projektov zameraných na ethno, ambient, noise a židovskú hudbu, spolupracovala s tanečnou skupinou HAS a podieľala sa tiež na živej improvizovanej hudbe k cyklu nemých filmov v bratislavskom kine Lumière.